reklama

"Priemerný vek žien v dobrom zdraví"

Je nesmierne zaujímavé pozorovať historické paralely. Neexistencia času je dôvodom večného prešľapovania ľudstva na mieste, aj keď občas sa blysne na lepšie časy a som vďačný za každé vybočenie zo šíku, vyzlečenie rovnošaty...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pomerne rozčarovaný zo seba samého som si s až 48 hodinovým sklzom vypočul výnimočne Ctený pár poslancov p. V. Remišovú a p. I. Matoviča na ich outdoor "tlačovke" na námestí, kde som strávil nejednu vzrušujúcu chvíľu ("Pamätaj živý na rok štyridsiaty štvrtý, keď povstali proti fašistickej smrti..."; ten čudný chrám za stromami, za socíku non-stop hliadkujúci pandúri, kaviareň Polom, kde sa dali zažiť časy dávno minulé a kde sme sa napokon uchýlili aj počas Nežnej ("i proradné, kruté i bezradné"), keď už bolo isté, že späť cesta nemožná a bola hrozná zima (hlavne čašníkovi vo fraku, lebo okno muselo byť dokorán, aby sme dobre počuli, pričom my sme mali na sebe ťažkú výstroj), neopakovateľné večné ohne, kútik rýchleho občerstvenia (zablitý výčap), ktorý sa na Sviatok Práce menil na tribúnu s najťažšími kalibrami a z ktorého telefónnej búdky som si dovolil šíriť poplašnú správu, lebo sa mi nechcelo písať písomku z fyziky... jáj, staré zlaté časy!) a na chvíľočku mi bol dopriaty pocit, že som opäť na tom 'dobrom' esenpéčku, kde to zovrelo vždy, keď bol najvyšší čas a nebol to iba efekt pamätnej tabule v pozadí pripomínajúcej inú tragédiu. Ďakujem, že ste!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čírou náhodou som pred tým, ako som na antisociálnej sieti naďabil na záznam z onoho stretnutia s novinármi, surfoval po stránkach ŠÚSR, keďže som si potreboval overiť podozrenie, ktoré sa ukázalo byť opodstatneným, a síce že orgán štátnej či verejnej či aké sú to zvláštne správy (výkladom slova správa sa nebudem zaoberať na tomto mieste), a ako sa to správajú, ktorý riadi milovník vážnej hudby rozvážajúci sa na nepochopiteľne drahom aute a poberajúci mesačný základ vo výške 6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok ma z "nedbanlivosti" (ja viem, že je to nevedomosť, veď ani my lekári neporušujeme zákony (rozhodne nie) česť výnimkám prvoplánovo, s úmyslom ublížiť. Často jednoducho nevieme, alebo preceníme svoje schopnosti a sily) jednoducho okradol. Nestalo sa mi to prvý krát, v niektorých banánových republikách sa dokonca masy účelovo vyhýbajú všetkému, čo štátne alebo verejné (rozumej teroristické, skorumpované, nečestné, neľudské atď.) je. Za zvláštne ale považujem, že sa vždy bez výnimky ocitám medzi tou mlčiacou drvivou väčšinou, ktorú demokraticky označia tie isté Štatistické úrady a polámané chrbtové kosti politických trasorítok za menšinu, a že teda ťahám za kratší koniec... to mi do "štatistiky" ako náhoda (nedbanlivosť, nevedomosť) nie celkom pasuje. Napokon z čoho by inak boli financované tie absurdné kampane, ktoré niekoľko vybraných populistických 'bonmotov' a 'štatistík' povýšia na pravdu a nad právo? Nie, oni nemajú čisté ruky a ani si ich neumývajú, oni sa iba pokúšajú o vymytie jediného orgánu, ktorý je uzrozumený so svojou existenciou. Ale ste si istí, že sa vedci z celého sveta už mnohé desaťročia nemýlia v pozorovaniach, podľa ktorých by tá mľandravá kôpka sivej a bielej hmoty(!) mohla o sebe vedieť, že človek si je vedomý svojho jestvovania, že vie, že je? Lebo "furantur ergo sum", ako inak by sa predsa dalo uvedomiť si vlastné a jediné "Ja", ak nie sypajúcimi sa peniažkami a rastúcim účtom v banke (pochádzam z pokrokovej psychiatrickej školy, v ktorej ma o. i. učili, že mať konto v banke môže byť príznakom paranoje). Váž(e)ný(i), spamätajte sa, pre Boha Vás prosím! Pokúste sa prekonať seba samých a uvidíte, že nie plný bachor ani hodinky od Piageta, jachta od neviem koho ani vily s bazénmi či podobná hmota dáva pocit slobody, uvoľnenia až eufórie, že sústo odtrhnuté blížnemu spred úst by v tých Vašich nenásytných tlamách nemuselo zhorknúť, keby ste iba na malú chvíľočku roztvorili viečka, zúžili dúhovky, roztiahli šošovky a zaostrili uvidiac až za horizont konca svojho nosa, dospejúc tak k ohromujúcemu zisteniu, že nie ste(sme) sami, že hoci ste presvedčení, že Vy vlastne takto tie cielene decerebrované subjekty pozdvihujete, že to, čo na nich páchate, je z Vašej strany dobreženie prejavom láskavosti, pretože ste ako tí 'kupčíci' v priloženom videu, myslíte si, že sa Vám podarilo tou Vašou "karbobrúskou z Irish pubu" či z kerého pajzla odstrániť nám už i tie najstaršie súčasti toho orgánu, ktorý nás riadi a Vás podraďuje, že ste si z našich emócií dávno urobili trhací kalendár a môžete na nás hoci aj píliť drevo, tak tieto objekty Vám napokon dokážu odpustiť (nie zabudnúť) Vašu malosť a obmedzenosť, a ak aj Vám bude dopriate nakuknúť do nášho sveta, zažijete niečo, čo iste predčí Vaše očakávania a sny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale aby som premostil nielen víkend s Dňom boja (keďže sa ich boja) za slobodu a demokraciu, ale aj ten nelichotivý výsledok euroštatist(ik)ov, ktorí tie naše sexbomby ledva-ledva dvíhajúce hlávky z prachu a slepačieho trusu na priedomí sotili späť do kúta, lebo čo už má človek zo života, keď chorľavie(?) (za poučky typu "utrpenie núti rozmýšľať" "Děkuji") s vyššie uvedeným pridám vlastné pozorovanie. Okrem toho Filanovského o "drzých, pribratých a nachladnutých" Blavákoch, nedá mi nespomenúť neustále sa zväčšujúcu skupinu konformných, ktorí za ilúziu pokoja a hoc iba so škrípajúcimi zubami akceptovateľnú životnú úroveň prijali normalizáciu vol. 2 za "svoju" a s hurónskym smiechom tupo pritakávajú, rastúcu podmnožinu apatických, na ktorých už možno možno aj to drevo kálať (dovolím si zacitovať pani v banke za prepážkou, ktorá na moju požiadavku o povolené prečerpanie z bežného účtu tento označila za "úver" a na moju nástojčivú "obhajobu" gauliederovsko-lexovsko-Poljačikovho výboru sucho skonštatovala, že "Ale my s tým nič nespravíme", rozrastajúci sa nemý dav úzkostlivo-ustráchaných (isté zaskočenie seba samého pozerá z očú všetkým týmto podskupinám, snáď len tí už vlastne zriedkaví úprimní, ojedinelí planúci hnevom spravodlivých a dojčence sú tejto nezmazateľnej škvrny na oknách do duše uchránení). A k tomu choré ženy, predpokladám, že za koniec života v dobrom zdraví nepokladajú banálne hormonálne výkyvy či sezónnu chrípku, že ide o vážnejšie stavy, ktoré vplývajú na kvalitu života natoľko významne, že ohraničujú celé obdobie života... nuž, len čo som ja (ne)mal tú česť nahliadnuť do zdravotného stavu žien (ale aj mužov, detí a starcov) v "srdci" Európy, môžem skonštatovať, že Tí, ktorých napokon postavíme pred súd a budú spravodlivo niesť následky svojich ťažkých zločinov, nevynímajúc tie proti ľudskosti a ktorým budú stáť napokon pľuvajúce zástupy pred hrobmi, by mali ako prví podstúpiť intenzívne a efektívne liečebné programy... trochu to pripomína toho Kl-Kla-Cali-Clema-Clementisa. Na zdravie, Slovensko!

Ján Miertuš

Ján Miertuš

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som lekár, (mo)mentálne zamestnaný ako vedecký pracovník na biochémii Lekárskej fakulty v Martine. Donedávna som sa venoval klinickej genetike a v období ešte menej dávnom novorodeneckej medicíne. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu